Pred mnohými rokmi bol jeden chlapec. Bol múdry, talentovaný a krásny. No bol i veľmi sebecký a jeho povaha bola veľmi komplikovaná. Nikto sa s ním nedokázal priateliť. Často prepadal hnevu a robil rôzne veci, ktoré ubližovali ľuďom okolo neho. 

Chlapcovi rodičia sa veľmi obávali o jeho povahu. Premýšľali, čo by mohli pre neho urobiť. Jedného dňa otec dostal skvelý nápad. Zavolal si syna a dal mu kladivo, vrecko plné klincov a povedal:

„Vždy, keď sa nahneváš, vezmi si klinec a pribi ho do starého plota najsilnejšie ako vieš.“

Plot bol veľmi tvrdý a kladivo veľmi ťažké. Napriek tomu, vždy keď bol chlapec zúrivý, prišiel k plotu a urobil to. V prvý deň pribil do plota 37 klincov. Deň po dni, týždeň po týždni sa množstvo klincov v plote stále zväčšovalo. Po nejakom čase chlapec pochopil, že zvládanie jeho hnevu bude menej vyčerpávajúce, ako pribíjanie klincov do plota. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval.  Až nakoniec jedného dňa chlapec nepotreboval žiadne kladivo ani klince, aby  udržal svoj hnev pod kontrolou. Išiel preto za svojím otcom a povedal mu, čo dokázal.

„Odteraz, vždy, keď budeš mať celý deň pokojný a bez hnevu, choď a jeden klinec z plota vytiahni“, povedal otec.

Ako čas plynul, chlapec bol na seba hrdý. A darilo sa mu naozaj dobre. Až jedného dňa prišiel za svojím otcom povedal mu, že plot je prázdny.

Vtedy ho otec vzal k plotu a hovorí: „Synu, urobil si skvelú prácu. No teraz dávaj dobrý pozor. Vidíš všetky tie diery v plote? Tento plot už nikdy nebude taký, aký bol voľakedy.

Keď niekomu niečo povieš v hneve, spôsobíš mu rany podobné týmto dieram. A akokoľvek sa budeš ospravedlňovať, rany zostanú.

Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder. Pamätaj si, že ku každému sa musíme správať s láskou a rešpektom."